Irán medzi islamom a Západom

Irán (Perzia) patrí k najstarším civilizáciám. Na tomto území jestvovali mohutné ríše už od staroveku. Peržania sú považovaní za jeden z najstarších národov sveta. Touto stredoázijskou krajinou prechádzali dobyvatelia zo všetkých svetových strán. Perzia bola často podrobená, ale ostala jednou z mála starovekých civilizácií, ktoré si udržali svoj jazyk, kultúru, architektúru a svoju byrokraciu, pričom všetky tieto prvky si osvojili jej dobyvatelia. Po každom dobytí Perzie nasledovala víťazná perzská kultúrna renesancia. Irán je dedičom svojej dávnej histórie. Najsilnejší vplyv na jeho kolektívnu identitu malo obdobie, ktoré trvá do dnešných dní a ktoré historici označujú, ako islamskú periódu. V období vrcholného rozkvetu islamskej civilizácie na dvoroch panovníkov pracovali vedci, kartografovia, prekladatelia, matematici, astronómovia. Vďaka ich práci sa dostali do Európy diela antických učencov, ktoré sa zachovali v arabských prekladoch. Kniha obsahuje množstvo zaujímavostí a jej hlavnou líniou je snaha o vysvetlenie toho, ako sa Irán, civilizácia ktorá sa chcela priblížiť k Západu a získať jeho civilizačné výdobytky stal postrachom pre svojich susedov a predovšetkým pre vzdialený Izrael. Je to popis "stretu civilizácií". Tie nezanikajú, menia sa a nikto nepozná ich budúcnosť. Irán je dnes na rázcestí. Jaroslav Franek (1946) je bývalý vysokoškolský učiteľ na Fakulte elektrotechniky a informatiky Slovenskej technickej univerzity. V rokoch 1990 až 2013 bol hovorcom Ústredného zväzu židovských náboženských obcí. Je autorom odborných prác z fyziky a elektrotechniky a tiež článkov a monografií (Judaizmus, Izrael Palestína – krátka história, Erec Izrael) venovaných židovskej problematike. Patrí k zakladateľom inštitútu Judaistiky Univerzity Komenského v Bratislave, kde viedol kurzy všeobecnej histórie židovského národa.